|
|
| STRANA 10 | | | ”Určite si myslíš že taký tučko ako ty nemôže dostať gól, čo? Že sa lopta okolo teba nezmestí do brány? Nevadí, hodím takú pecku, že s tou loptou poletíš do brány aj ty!” objasnil mu láskavo situáciu grobian Sergej. Felix hlasno vydýchol. Na podobné veci si u spolužiakov už za ten čas zvykol, toto bol však vrchol! Mohol za takúto drzosť kľudne zlého potkana napadnúť a začať tak súboj – lenže šport ho naučil i disciplíne. Tobiáš sa snažil všetkých znova a znova presvedčiť, že žiadna nepoctivosť, akokoľvek je krutá, neospravedlňuje tú nasledujúcu. Takže Felix zasa len hlasno vydýchol a pobral sa bez slova do bránky.
Učiteľ zahájil hru. Netrvalo dlho a na Felixa smerovala prvá, úplne neškodná strela. Chladnokrvne ju chytil a očami hľadal spoluhráča, ktorému by nasmeroval prihrávku. ”Prihraj, rýchlo! Sem!” zakričal Ulrich, stojac na tri metre pred ním. Felix mu naznačil prihrávku ale znenazdajky sa otočil a celou silou hodil loptu - mieriac presne na Sergeja, ktorý sa cez plece rozprával s Robinom, stojacim za ním. ”Pozor!” zakričal niekto. Sergej zbadal letiacu loptu v poslednej sekunde. Prihrávka bola hodená tak prudko, že skončil na zadku. Odkiaľ priletela tá lopta? Všetci spolužiaci bez výnimky sa uškŕňali – iba Felix, tak ako bolo uňho zvykom, stál v apatickej pozícii, s rukami spustenými na brušku a správal sa ako keby sa ho táto vec vôbec netýkala.
Sergej sa pozbieral, pozrel na Kláru, ktorá stála nikým nekrytá v ideálnej streleckej pozícii a prihral Ulrichovi, ktorý musel kvôli dvom obrancom utekať viac dopredu – lopta bola stratená. Ako protiúder sa k lopte dostal Fritz, jeden z najlepších hráčov v triede. Felix bez pohnutia stál na bránkovej čiare, ušká vztýčené. Fritz vedel veľmi dobre hádzať a už odmala hral v juniorskom hádzanárskom tíme, ale s Felixom v bráne nepredpokladal žiadne problémy. Práve preto bola lopta hodená ležérne, a tak nemal Felix s jej zachytením žiadne problémy – dokonca sa pri tom pozeral po Kláre. ”Chytaj!” zakričal na ňu a poslal jej nacvičenú prihrávku. Klára ani nemusela utekať za loptou – stačilo len spraviť malý skok a celou silou hodila presne mierenú loptu. Brankárovi súperiaceho tímu sa lopta vyšmykla z lábiek a skončila v sieti! Spolužiaci na nich hľadeli celí zarazení – bola to len náhoda...
Samozrejme, že to náhoda nebola a ich spolužiaci a učiteľ Ernest, úplne zmätení, si konečne uvedomili že Klára a Felix sú schopní rozohrať nádhernú prihrávku. | | PRINT | AUSDRUCKEN |
 |
|
 |
|
 |
| This internet offer is supported by means of the European
Union. |
|
|
|
